Čo je fado? Krátka história

Pieseň osudu

Fado je portugalské slovo s významom osud alebo údel. Wikipédia uvádza, že pravdepodobne pochádza z latinského fatum s významom osud, smrť alebo výrok, a že mnohé piesne si zahrávajú s dvojzmyslom tohto slova i žánru. V ľudovom ponímaní je fado smutné, o mori alebo o živote chudobných, späté so saudade — túžbou po niečom stratenom. To je však len časť pravdy. Wikipédia dodáva, že fado sa dnes vníma ako forma piesne, ktorá môže byť o čomkoľvek, v rámci tradičnej štruktúry.

Ako to začalo

Nikto nedokáže presne určiť počiatky fada. Učenec Rui Vieira Nery, citovaný Wikipédiou, tvrdí, že najstaršie spoľahlivé informácie siahajú nanajvýš do 20. a 30. rokov 19. storočia. Museu do Fado uvádza, že sa zrodilo v ľudovom prostredí Lisabonu 19. storočia — v interiéroch aj pod holým nebom, v záhradách, na uliciach, v uličkách a krčmách. Prvými spevákmi boli námorníci, bohémi a iní pracujúci ľudia. Historici navrhli viacero teórií o pôvode a Wikipédia žiadnu z nich neoznačuje za presvedčivú. Fado sa pravdepodobne vyvinulo zo starších žánrov, nie z jedného jediného zdroja.

Zmes hudieb

UNESCO opisuje fado ako portugalskú multikultúrnu syntézu. Uvádza afro-brazílske tanečné piesne, miestnu tradičnú pieseň a tanec, vidiecku hudbu prinášanú postupnými vlnami vnútornej migrácie a kozmopolitné mestské piesňové vzorce raného 19. storočia. Táto zmes sa hodí k prístavnému mestu s námorníkmi, dokármi a ľuďmi prichádzajúcimi z vidieka. Po hudobnej stránke Wikipédia poznamenáva, že fado využíva dvojdobý aj trojdobý (valčíkový) takt a že hudba sa na konci frázy zastaví, kým spevák podrží tón.

Severa a legenda

Museu do Fado nazýva Máriu Severu Onofrianu (1820–1846) jedným z najväčších mýtov v histórii fada. Speváčka, ktorá zomrela mladá, sa stala predmetom ľúbostného príbehu so šľachticom, grófom Vimiosom, ktorý bol prerozprávaný v románe A Severa, vydanom v roku 1901. V roku 1931 sa tento príbeh stal prvým portugalským zvukovým filmom v réžii Leitãa de Barrosa. Legenda je čiastočne históriou a čiastočne výmyslom, no vytvorila obraz fada, ktorý pretrval: hlas z okraja spoločnosti, spievajúci o láske a nešťastí.

Z krčiem na javiská a do domov

Koncom devätnásteho storočia sa podľa Museu do Fado desaťveršová strofa stala stabilnou poetickou formou fada a portugalská gitara bola definovaná ako jeho spoločníčka. Fado sa dostalo aj na javisko: od roku 1870 sa objavovalo vo výjavoch lisabonského Teatro de Revista. V dvadsiatych a tridsiatych rokoch 20. storočia nasledoval rozhlas, nahrávky a nová regulácia podnikov. V tridsiatych rokoch 20. storočia bolo fado počuť ritualizovaným spôsobom v fado domoch, najmä v Bairro Alto, a múzeum nazýva roky medzi 1940 a 1960 jeho zlatými rokmi.

Amália, mlčanie a obroda

Museu do Fado uvádza, že šírenie fada do zahraničia sa upevnilo v 50. rokoch 20. storočia, najmä vďaka Amálii Rodrigues, ktorá zostala jeho národnou i medzinárodnou hviezdou až do svojej smrti v roku 1999. Zaznamenáva nepriazeň voči fadu v rokoch bezprostredne po revolúcii v roku 1974 a návrat jeho vlastného priestoru, keď sa demokracia v roku 1976 udomácnila. Od 80. rokov 20. storočia je uznávané ako ústredný prvok portugalskej hudby a v 90. rokoch ho Mísia a Cristina Branco preniesli do okruhov world music, nasledované Marizou.

Čítajte ďalej: Amália Rodrigues a hlasy fada

UNESCO a živá tradícia

V roku 2011 UNESCO zapísalo fado na svoj zoznam živého kultúrneho dedičstva, Reprezentatívny zoznam. Zápis opisuje hudbu a poéziu, ktorú pestujú komunity po celom Lisabone – znie z pódií v podaní profesionálov aj v malých fado domoch a amatéri ju hrajú v susedských združeniach. Starší speváci ju odovzdávajú neformálne, často v kruhu rodiny. UNESCO teda počíta malý fado dom medzi miesta, kde tradícia žije.

Čo počúvať

Najprv počúvajte hlas. Museu do Fado hovorí, že jednoduchosť melodickej štruktúry fada kladie dôraz na interpretáciu, a tak frázovanie speváka nesie celú pieseň. Všímajte si pauzy na konci frázy, keď spevák podrží tón. Potom vnímajte nástroje – portugalskú gitaru a gitaru – a ticho v miestnosti. Poézia zvyčajne hovorí o láske, šťastí, osobnom osude a každodennom živote mesta, či už portugalčine rozumiete, alebo nie.

Čítajte ďalej: Portugalská gitara vo fade